DNI SV. HUBERTA VO SVATOM ANTONE

Hubert, podľa legendy akvitánsky princ (656-727) poľoval, holdoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri.

Podľa legendy o živote samotného sv. Huberta, patróna poľovníkov, od rannej mladosti až po jeho premenu v mnohom jeho život pripomína niektorých ľudí dnešnej doby. Predovšetkým v tom, že človek sa správa k prírode devastačne a samotná príroda všetko len mlčky znáša a čaká, kedy mnohé prečiny voči nej, raz jedným úderom rázne zmení tak, ako sa stalo aj u sv. Huberta. Hubert, podľa legendy akvitánsky princ (656-727) poľoval, holdoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri. Až raz, keď sa mu Boh prihovoril, a zjavil v podobe kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel uloviť. Okamžite po tejto skúsenosti sa jeho postoj k životu zmenil. Začal viesť pokorný život, neskôr sa naučil vážiť si zvieratá a prírodu, prijal kresťanstvo, stal sa biskupom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Ardén.

Historici sú však pri hodnotení spomenutej legendy veľmi zdržanliví. Hovoria, že vo svätopiseckej literatúre sa objavuje až niekedy po r. 1400. Ako spoľahlivé uvádzajú o sv. Hubertovi nasledovné údaje: Sv. Hubert pochádzal z významného rodu v severnej Gálii (ter. Holandsko-Belgicko). Dátum jeho narodenia nepoznáme. Niekedy v r. 703-705 sa stal biskupom v diecéze Tongres-Maastricht. Bol nástupcom sv. Lamberta, ktorý zomrel ako mučeník.

Popri vedení diecézy Hubert pôsobil ako misionár v južnom Brabantsku a v Ardennských horách (juhovýchodné Belgicko), kde bolo obyvateľstvo ešte z veľkej časti pohanské. Koncom r. 717 alebo 718 viedol slávnostné prenesenie telesných ostatkov svojho predchodcu sv. Lamberta z Maastrichtu (kde bol pochovaný pri svojom otcovi) do Liége, kde kedysi podstúpil mučenícku smrť a kde ho pochovali v novom, jemu zasvätenom kostole. Biskup Hubert mal však predsa čosi z loveckej záľuby: občas šiel chytať ryby. To sa mu napokon stalo osudným. Keď sa raz chystal na rybačku, jeho pomocník tak neobratne narábal s udicou, že vážne poranil biskupa na ruke. Rana sa zapálila a spôsobovala Hubertovi stále väčšie bolesti. Uvedomil si, že mu hrozí smrť. Napriek tomu sa usiloval vykonávať biskupské povinnosti. Zároveň si dal pripraviť hrob v kostole sv. Petra a Pavla v Liége.